V dôsledku intenzívnej orby a ďalších agrotechnických postupov behom posledného storočia, obsah pôdnej organickej hmoty našich pôd dramaticky klesol. Taktiež dlhodobá a nepretržitá aplikácia živín dusíka, draslíka a fosforu na chemickej báze spôsobila zníženie pôdnej úrodnosti. Znížený obsah pôdnej organickej hmoty, častá kultivácia pôdy, pesticídy a aplikácia minerálnych hnojív, ale aj dlhotrvajúce suchá prerušované náhlymi extrémnymi dažďami vyústili v úbytok a oslabenie mikrobiálnej rozmanitosti a k celkovej degradácii pôdy.

Keď pôda degraduje, organická hmota ktorá ju spája odumiera. To znamená, že je menej schopná podporovať život rastlín, čím sa znižujú výnosy plodín. Na konferencii OSN v roku 2015 sa navrhol odhad, že ostáva už len asi 60 zberov, kým sa pôda stane príliš degradovanou na to, aby sa na nej dala pestovať životaschopná plodina. Ak si človek prečíta novinové titulky o stave svetovej pôdy, ľahko sa presvedčí, že od globálneho hladomou nás delia už len desaťročia. A hoci sú titulky prehnané, nemalo by to uberať zo skutočnosti, že mnohé z našich pôd degradujú a musíme podniknúť kroky na ich nápravu.


Organická hmota ako životabudič

Jedným zo spôsobov ako obnoviť alebo zlepšiť našu poľnohospodársku pôdu je systematické zvyšovanie organickej hmoty v nej obsiahnutej. Aby sme získali aspoň nejakú úrodu, potrebujeme v pôde minimálne 3% organickej hmoty. Z hlhodobého hľadiska je vhodné snažiť sa toto percento zvýšiť aspoň na 10% a viac. Horná hranica nie je obmedzená, snáď len v zmysle jej dostupnosti. Organická hmota sa časom a svojim rozkladom mení na najcennejšu zložku našej pôdy - humus.

Kompostovaná organická hmota je výsledkom mikrobiálneho rozkladu organickej hmoty v anaeróbnom prostredí. (Podľa definície je kompostovanie vždy sprevádzané za prítomnosti kyslíka, preto metódy ktoré používajú anaeróbne podmienky - bez prítomnosti kyslíka - nie sú kompostovaním, ale fermentačnými metódami.) Aplikácia kompostu môže výrazne zvýšiť podiel organickej pôdnej hmoty. Kompost neobsahuje iba základné živiny, ale tiež stopové prvky a edafon (spoločenstvo organizmov), ktorý je schopný mobilizovať živiny viazané v pôde.

Biodiverzita

Ako poľnohospodár a výrobca potravín môžete využiť výhody kompostu a navrátiť späť biodiverzitu do vašich pôd a tým pádom potlačiť výskyt ochorení prenášaných v pôde. Biodiverzita je hlavnou zbraňou prírody v boji proti dominancii určitých druhov. Kompost nie je iba zdrojom mikrobiálnej diverzity, je tiež zdrojom potravy a stanovištom pre pôdne mikróby.


V závislosti na metóde kompostovania, veľkosti, intenzite hosporárenia a použitom materiále môže byť produkovaná široká škála kompostov rôznej kvality.

Termofilný kompost

Termofilný kompost je kompost produkovaný pri vyšších teplotách. Je to najbežnejší spôsob kompostovania. Termofilné kompostovanie prebieha pri teplotách od 60°C do 65°C v celom objeme po dobu niekoľkých dní. Tieto teploty zaručujú usmrtenie alebo deaktiváciu burín a patogénov v komposte.

Vermikompost

Vermikompostovanie je najprirodzenejší kompostovací proces. Na jeho tvorbe sa podieľajú epigeické dážďovky, napríklad dážďovka hnojná. Je dôležité aby teplota pri tomto procese neprekročila 35°C. Inak hrozí usmrtenie dážďoviek.

Vermikompost má najvyššiu mikrobiálnu diverzitu a je považovaný za efektívny pri potláčaní niektorých patogénov, avšak nedochádza pri ňom k ničeniu burín. Z tohto dôvodu je doporučená kombinácia termofilného kompostu a vermikompostovania.

Výzvy pri produkcii kompostu

Kompost ako aj zdroje pre jeho výrobu nie sú vždy dostupné. Existuje tiež riziko, že sa do pôdy s kompostom dostanú zdroje kontaminácie, ako napríklad odpady zo stavebníctva, mikroplasty alebo ťažké kovy, prípadne konzervačné látky alebo iné chemikálie pri kompostovaní odpadu z jedální.