Dáždovky sa tradične chovali ako rybárka návnada, alebo ako zdroj bielkovín a enzýmov pre rôzne produkty, vrátane krmiva pre zvieratá alebo biologicky odbúrateľných čistiacich prostriedkov. Dážďovky sa tiež používajú pri spracovaní poľnohospodárkeho odpadu ako je napríklad maštaľný hnoj. Premieňajú odpad na dážďovkové hnojivo (dážďovkové odliatky), biologicky prospešný pôdny produkt bohatý na živiny.

Vermikompostovanie je použitie dážďoviek ako kompostovacej metódy na výrobu vermikompostu. Vermikultúra je chov dážďoviek na produkciu dážďoviek. V posledných rokoch sa chov dážďoviek praktizoval v malom aj veľkom meradle s troma doplnkovými cieľmi: odklonenie odpadu zo skládok a jeho ekologické spracovanie, vermikompostovanie a vermikultúra.


Čo je to vermikompost?

Vermikompost, alebo odliatky, je dážďovkový hnoj. Odliatky dážďoviek sú mnohými v záhradníctve pavažované za jednu z najlepších dostupných pôdnych úprav. Obsah živín v odliatkoch závisí od materiálu dodávaného dážďovkám - bežne sa živia vysoko výživnými materiálmi ako je potravinový odpad a hnoj.

Dážďovkové odliatky poskytujú rôzne živiny užitočné na podporu rastlín a vo forme, ktorá je ľahko dostupná pre rastlinu. Biológia čreva dážďovky uľahčuje rast húb a baktérií, ktoré sú prospešné pre rast rastlín. Okrem toho sa v odliatkoch nachádza veľa chemických zlúčenín, o ktorých sa predpokladá, že podporujú rast.

Veľká časť obsahu odliatkov dážďoviek a ich účinky na rastliny sa stále študujú. Poľnohospodári a spracovatelia pôdy však poznajú výhody dážďoviek z ich skutočného účinku na rastliny a predaj produktov, aj keď sú dážďovky kŕmené materiálmi s nízkym obsahom živín, ako je papierové vlákno.


Aké druhy dážďoviek sa používajú na vermikompostovanie?

Väčšina fariem s dážďovkami chová dva hlavné typy dážďoviek: Eisenia foetida a Lumbricus rubellis. Tieto dážďovky sa bežne používajú na výrobu vermikompostu, ako aj na návnadu na ryby. Obidva sú označované rôznymi bežnými názvami, vrátane červených dážďoviek, červených vrtákov, tigrových dážďoviek a hnojových dážďoviek. Tieto dva druhy sú často chované spolu a je ťažké ich rozlíšiť, hoci sa neverí, že sa krížia. Zatiaľ čo v posledných rokoch bolo úspešne chovaných niekoľko ďalších druhov, tento článok sa zameriava predovšetkým na využitie týchto druhov.

Nočný plazec - (night crawler) (Lumbricus terrestrius) sa tiež zbiera a predáva ako rybárska návnada. Tento druh sa v zajatí dobre nemnoží a zvyčajne sa zbiera z prírody.


Čo potrebujú dážďovky?

Dážďovky môžu prežiť širokú škálu teplôt, ale najlepšie sa im darí pri teplotách medzi 13°C až 25°C. Na život potrebujú vlhký organický substrát alebo „podstielku“. Pojedaním a trávením podstieľky spolu s iným krmivom ju premenia na odliatky. Vlhkosť a kyslík sú životne dôležité a podstielka by mala byť vlhká asi ako vyžmýkaná špongia. Pokožka dážďoviek je fotosenzitívna a preto potrebujú tmavé prostredie.

Keďže dážďovky nemajú zuby, potrebujú vo svojej podstielke nejaký druh piesku, ktorý môžu prehltnúť a použiť v žalúdku na mletie potravy, podobne ako to robia vtáky s malými kameňmi. Trochu pôdy alebo piesku bude fungovať, ale maly by byť sterilné, aby sa do podstieľky nedostali žiadne cudzie organizmy. Bežne používané prísady zahŕňajú kamenný prach alebo ustricovú múčku (rozdrvené škrupiny ustríc), rovnako tak môžeme použiť rozomleté škrupiny vajec.

Keďže ustricová múka je v podstate uhličitan vápenatý, pridávanie príliš veľkého množstva zvýši pH v prostredí. Dážďovky preferujú mierne kyslé pH okolo 6,5. Pre typickú nádobu na dážďovky nie je potrebné viac ako polievková lyžica krupice, čo by nemalo výrazne zmeniť pH.


Čo budú dážďovky jesť?

Dážďovky požierajú širokú škálu organických materiálov, ako je papier, hnoj, odpad z ovocia a zeleniny, obilie, kávová usadenina a podrvený odpad zo záhrad. I keď dážďovky dokážu spracovať mäso, mliečne alebo mastné výrobky, je najlepšie nekŕmiť ich týmito materiálmi, kvôli možným problémom so zápachom a škodcami. Dážďovky konzumujú i obmedzené množstvo citrusových zvyškov, ale limonén, chemická zlúčenina nachádzajúca sa v citrusoch je pre dážďovky toxická, takže je najlepšie obmedziť alebo sa vyhnúť kŕmeniu týmto materiálom.

Keďže dážďovky nemajú zuby, každá potrava ktorú jedia, musí byť dostatočne malá na to, aby ju prehltla, alebo dostatočne mäkká, aby ju mohli uhryznúť. Niektoré potraviny nemusia byť spočiatku dostatočne mäkké na to, aby ich mohli konzumovať, ale rýchlo sa rozložia, takže ich dážďovky môžu skonzumovať.


Kde by ste mali chovať dážďovky?

V závislosti od vašich cieľov môžu byť dážďovky chované v malom alebo veľkom meradle. Ak sa snažíte spravovať zvyšky jedla pre seba alebo svoju rodinu, mal by stačiť malý kôš na dážďovky s objemom 40 až 70 litrov. Nádoba by mala byť tmavá a nepriehľadná a mala by mať na dne drenážne a prevzdušňovacie otvory. Užitočné sú aj malé nohy a podnos pod košom.

Ak sa snažíte spracovať väčšie množstvo organických materiálov alebo produkovať veľké množstvo dážďoviek alebo vermikompostu, dážďovky je možné chovať v nízko nahromadených radoch nazývaných dážďovkové lôžka, alebo vo veľkých systémoch s kontinuálnym prietokom v nádobách dostupných od dodávateľov. Dážďovky sa zahrabávajú do podstielky aby sa chránili a nevyjdú na slnečné svetlo, pokiaľ podmienky podstielky nie sú neznesiteľné.


Ako zbierať dážďovky a vermikompost?

Veľkí chovatelia ktorí používajú lôžka s dážďovkami, zvyčajne používajú zberacie zariadenie na oddelenie dážďoviek a odliatkov. Systémy „kontinuálneho toku“ vo vnútri nádoby sú vo všeobecnosti navrhnuté na výrobu vermikompostu. Spoliehajú sa na tendenciu dážďoviek - kŕmiť sa na povrchu - začleniť mechanizmus zberu odliatkov na dne systému pod aktívnu oblasť kŕmenia. Potrava a ďalšia podstielka sa pridávajú na povrch, čím sa dážďovky povzbudzujú, aby pokračovali v kŕmení smerom nahor.

Menšie nádoby na dážďovky sa zbierajú rôznymi spôsobmi. Vo všetkých prípadoch by sa malo so zberom začať, keď podstielka a skonzumované potraviny získali bohatú tmavohnedú farbu s konzistenciou kávovej usadeniny. Dlhšie čakanie môže mať za následok kalný materiál, ktorý sa ťažko zbiera a môže sa stať anaeróbnym a zapáchajúcim.

Jednou z bežne používaných metód zberu je vysypať kôš na plachtu v jasnom svetle, čo umožní dážďovkám zahrabať sa, aby unikli svetlu. Odliatky sa potom môžu oddeliť pomalým zoškrabaním a pravidelnými prestávkami, aby sa dážďovky mohli ďalej zahrabávať. Nakoniec vám zostane hromada dážďoviek.

Niektorí budú zbierať úrodu umiestnením novej podstielky do jednej polovice zásobníka a kŕmiť výlučne na tejto strane. Nakoniec (niekedy v priebehu niekoľkých týždňov) sa väčšina dážďoviek presunie na stranu s novou podstielkou a hotový kompost sa môže zbierať.

Jednou z jednoduchých metód je umiestniť veľké množstvo potravín do jednej oblasti zásobníka. V priebehu niekoľkých dní až týždňa by sa z toho mala stať zvíjajúca sa masa kŕmiacich sa dážďoviek. Otočením plastového vrecka naruby cez ruku potom môžete dážďovky zozbierať jednoduchým uchopením hmoty dážďoviek a otočením vrecka správnou stranou von. Potom máte dostatok dážďoviek na to, aby ste svoj kôš znova spustili. Niektoré dážďovky a vajíčka zostanú v odliatkoch. To by nemal byť problém, ak sa odliatky čoskoro použijú pre izbové rastliny v kvetináčoch. Odliatky by sa mali pred vonkajším použitím vytvrdiť.

Aby sa dosiahol najlepší účinok na izbové rastliny, zozbierané odliatky sa môžu primiešať do pôdy v kvetináči krátko po zbere. Ak sa majú skladovať alebo používať na vonkajšie rastliny, mali by sa nechať vytvrdnúť v aeróbnom prostredí, aby vyschli, eliminovali potenciál zavlečenia nových druhov a zabránili plesniam.


Budem musieť kúpiť viac dážďoviek?

Eisenia foetida sú hermafroditné, ale na rozmnožovanie a výmenu DNA sú potrebné dva jedince. Malé vajíčka, zvyčajne jantárovej farby, môžu obsahovať 2 až 20 mláďat dážďoviek.

Dážďovky budú regulovať svoju vlastnú populáciu podľa podmienok svojho prostredia. Tieto podmienky zahŕňajú priestor, vlhkosť, pH, teplotu, materiál podstielky a množstvo dostupnej potravy. Typický domáci odpadkový kôš na dážďovky môže začať s pol kila dážďoviek (približne 1 000 dospelých), ktoré sa za priaznivých podmienok čoskoro rozmnožia na 2 000 až 3 000. Naopak, ak nie je zabezpečená jedna alebo viac z vyššie uvedených podmienok, dážďovky môžu vyliezť von a opustiť kôš alebo zomrieť.


Aké iné organizmy žijú s dážďovkami?

Dážďovky nežijú izolovane. Okrem mikroskopických organizmov, ako sú baktérie a niektoré huby, si môžete všimnúť niekoľko ďalších tvorov, ako sú chvostoskoky, roztoče, hlísty (malé biele červy, ktoré sa často mylne považujú za dážďovky). Tieto organizmy vo všeobecnosti zostávajú v koši, žijú v harmónii s dážďovkami a spôsobujú malé problémy. Dôsledným zahrabávaním potravy do podstielky sa minimalizuje príťažlivosť nežiaducich druhov.

Udržiavanie vlhkého zásobníka a pravidelné miešanie odliatkov a podstielky minimalizuje rast plesní a potenciále spór húb. Ak sa nádoba nemieša, môžu rásť huby plnej veľkosti.

Ak je kôš vonku, počet organizmov, ktoré si nájdu cestu do koša sa výrazne zvýši. Slimáky a slimáky, mravce, pavúky, larvy mušiek, ovocné mušky, stonožky, dokonca aj žaby, mloky a niektoré malé hlodavce si môžu nájsť cestu do vonkajších nádob na dážďovky. Zriedkakedy viac ako traja alebo štyria z týchto spolubývajúcich obsadia kôš. Väčšina neprekáža fungovaniu koša a neobťažuje. Vonkajšie koše je najlepšie držať vonku, aby ste predišli zavlečeniu nechcených zvierat do vášho domu.

Najbežnejšími „škodcami“ v nádobách na dážďovky sú mravce a ovocné mušky. Udržiavanie vlhkého zásobníka, prerušenie kŕmenia na týždeň alebo dva a každodenné miešanie zásobníka môže odstrániť mravce. Ovocné mušky môžu byť problematickejšie a niekedy ich možno eliminovať iba začatím odznova. Okrem toho môže zastavenie kŕmenia na niekoľko týždňov a používanie mucholapky alebo iných pascí na muchy fungovať, ak populácia múch nie je príliš vysoká.

Dážďovky chované v dážďovkových lôžkach môžu tiež prilákať predátorov, ako sú vtáky a krty. Vtáky je možné odstrašiť tradičnými spôsobmi, ako je umiestnenie strašiakov v blízkosti lôžok, alebo môžu byť lôžka pokryté lepenkou alebo iným materiálom. Krtkovia sa môžu rýchlo množiť a môžu jesť veľa dážďoviek. Možno ich odradiť buď zdvihnutím nádob nad úroveň zeme, umiestnením na cementovej podložke, alebo umiestnením drevenej alebo plastovej bariéry niekoľko centimetrov do pôdy okolo lôžok. Bariéra by mala vyčnievať z pôdy o centimeter alebo dva, aby zabránila krtkom nájsť cestu cez ňu.